Začal som so športovým časopisom s obrázkami plaviek.
Vyrastal som v kresťanskej rodine a Krista som prijal v ranom veku. V našej rodine však boli isté problémy, ktoré zahrňovali aj sexuálne zneužívanie, a tak som sa naučil využívať sex pre potešenie a lásku.
Začal som športovým časopisom s obrázkami plaviek, Playboyom, masturbáciou, až som sa prepracoval k tvrdému pornu, promiskuite, sexu s prostitútkami a cudzoložstvu. Rozbil som päťčlennú rodinu (ako slobodný som spáchal cudzoložstvo s vydatou matkou troch detí a zohral som vážnu úlohu pri rozbití ich rodiny), dostal som pohlavnú chorobu od ženy, ktorú som stretol v bare, a neskôr, keď som vstúpil do kresťanského manželstva, takmer som oň prišiel. Dva roky po svadbe som spáchal cudzoložstvo s prostitútkou. Zo skúsenosti viem, že cudzoložstvo je jednou z najtraumatickejších skúseností v živote; nikto zo zúčastnených sa nevyhne množstvu bolesti a stresu.
V roku 1986 ma Pán pozval, aby som opustil svoj zhýralý život. Zanechal som drogy, partie, odsťahoval som sa od dievčaťa, s ktorým som žil, a prestal som chodiť s neveriacim dievčaťom. Ale nech som robil čokoľvek, nevedel som sa oslobodiť od porna a sexu so samým sebou.
Bol som zdatný herec, a tak som pred všetkými skrýval moju posadnutosť sexom, dokonca aj pred svojou manželkou. V práci som bol úspešným podnikateľom, ktorý robil správne kroky, v cirkvi nebolo pre mňa ťažké správne teologicky vyjadriť, čo sa odo mňa očakávalo, a ohlúpiť všetkých, aby si mysleli, aký som „úžasný kresťan“. Cez deň som bol veriaci Dr. Jekyll a v noci, keď ma nikto nevidel, zmenil som sa na pána Hyda. Problémom bolo, že vzápätí som prežíval hroznú hanbu a prázdnotu, ktoré ma vyčerpávali. Dvojtvárny život si vyžaduje veľa energie, času a práce.
Pretože v cirkvi sa zriedkavo hovorilo o pornografii, predpokladal som, že som „jediný,“ kto zápasí so závislosťou od sexu, a viedlo ma to k tomu, aby som skrýval svoju temnú stránku. Toto ešte zosilňovalo moc žiadostivosti nado mnou a zintenzívňovalo moju túžbu po „väčšom množstve lepších“ sexuálnych zážitkov.
V roku 1990 som sa pokúsil nájsť pomoc v cirkvi. So svojou mladou manželkou som šiel na kresťanskú dovolenku (bolo to rok po svadbe) a rozhodol som sa, že pastorovi poviem o svojom zápase so žiadostivosťou. Keď som mu opísal svoj problém, povedal mi: „Jednoducho to prestaň robiť! Nerob to!“ Zúfalý som odišiel, keď som počul tieto slová; vedel som, že som v tom príliš hlboko, aby som „jednoducho prestal“.
V roku 1991, dva roky po sobáši s nič netušiacou veriacou manželkou, som spáchal cudzoložstvo s prostitútkou a narazil som na jednu z niekoľkých úrovní na dne. Bolesť ma podnietila, aby som hľadal pomoc. Túžil som sa oslobodiť zo závislosti od sexu. Deväť rokov som navštevoval skupiny Programu 12 krokov a 13 rokov som navštevoval poradenstvo (áno s kresťanskými poradcami), čítal som knihy a chodil na konferencie. Zavolal som poradcovi z organizácie Billyho Grahama a požiadal ho, aby sa modlili za mňa. Skúšal som všetko. Vyháňali zo mňa démonov, bol som hypnotizovaný. Po celý čas som sa modlil a každý deň som čítal Bibliu. Bohu som mnohokrát hovoril: „O Pane, odpusť mi, prosím ťa, a vezmi to odo mňa.“
Robenie týchto vecí mi poskytovalo dočasnú úľavu, ale neprinieslo slobodu, po ktorej som túžil. Nakoniec som si uvedomil, že je to nemožné, lebo programy ľudí mi nemôžu ponúknuť, čo potrebujem – nové srdce. Hladoval som po láske, bol som prázdny, nešťastný, osamelý.
V januári 1999 som sa vzdal. „Robenie krokov“, poradenstvo, knihy, biblické znalosti a všetko ostatné nikam neviedlo, žiadostivosť stále ovládala môj život. Tri až šesť mesiacov som vydržal bez pornografie, ale bol to výkon, keď sa mi to podarilo. Moju myseľ trýznili sexuálne predstavy a obrazy. Vo chvíli zúfalstva som videl v Bohu poslednú a jedinú nádej. Povedal som tieto slová: „Bože, buď zmeníš moje srdce, a budeš Bohom, akým hovoríš, že si, Bohom, ktorý mení životy, alebo celé kresťanstvo je ľudský výtvor.“ Ak ma Boh nezmení, nemám už nádej.
Boh to vzal do svojich rúk a viedol ma zvláštnym spôsobom. Po prvé, musel som sa tvrdo vzoprieť žiadostivosti. Žiadne hry viac, žiadne zahrávanie sa. Chránil som sa pred izoláciou, akoby od toho záviselo moje prežitie a obklopil som sa ľuďmi. To znamenalo veľa telefonických rozhovorov, obedov, raňajok a stretnutí, každý deň, každý týždeň.
Jednou z vecí, kde som uviazol pri robení 12 krokov bol „štandard triezvosti,“ ktorý sa zameriaval na samotný fyzický akt. Pán mi ukázal, že ak sa budem zameriavať na „fyzickú triezvosť“, na míle obídem cieľ. Božím štandardom sexuálnej čistoty nie je len fyzický akt, ale aj „srdce zbavené žiadostivosti“ (Matúš 5). Podľa ľudského štandardu som mohol mať v srdci žiadostivosť, a stále pritom vlastniť „triezvosť“. Boží štandard sexuálnej čistoty – čistotu srdca – som nedokázal dosiahnuť z vlastných síl, a to ma opäť viedlo k tomu, aby som sa spoliehal vo všetkom na neho. Už som sa viac nespoliehal na programy alebo vedomosti v hlave, začal som viac dôverovať Bohu, a oveľa menší význam som pripisoval tomu, čo som vedel.
Pán ma prinútil, aby som riešil hlboké zranenie spôsobené otcom, pred ktorým som vždy utekal. Uzdravoval ma prostredníctvom iného človeka, odňal mi zo srdca dlhoročnú ťarchu bolesti, strach a odmietnutie. Moje srdce sa očistilo, ale stále mi niečo chýbalo; vnútri som bol stále prázdny.
Ráno, keď som mal stíšenia, Boh mi začal poukazovať na verše z Božieho slova, ktoré vyzývajú, aby sme hľadali jeho tvár, ako napríklad Jeremiáš 29,13: „ Budete ma hľadať, a nájdete ma; keď ma budete hľadať celým srdcom.“ Pochopil som, že som prázdny, pretože som mal hlad po Bohu. Zároveň som bol usvedčený skutočnosťou, že som ho nikdy predtým nehľadal „celým svojím srdcom“. Chodil som za dievčatami, robil prácu a iné veci celým srdcom, ale napriek mojim biblickým znalostiam som nikdy nehľadal samotného Boha so všetkým, čo som mal. Nikdy som sa skutočne nesnažil spoznať osobu, ktorá bola za slovami Biblie. Z mojej strany bolo kresťanstvo úžasným veľkolepým pokusom byť „dosť dobrý“, aby som sa páčil Bohu. Bola to lož.
Boh mi neprestával vo svojom Slove ukazovať, že ak mám žiť životom, aký som hľadal, potrebujem jeho. Ján 5,39 hovorí: „Skúmate Písma, lebo si myslíte, že večný život máte v nich, a tie vydávajú svedectvo o mne.“ Túžil som po niečom hlbšom a silnejšom než „sexuálna triezvosť“ či vedomosti, po niečom úžasnejšom ako samotná teológia. Mal som hlad poznať živého Boha a byť ním naplnený. Začal som hľadať jeho tvár zo všetkých síl. Prosil som ho, aby mi zjavil seba, aby mi ukázal, kto je, a naplnil ma životom a láskou, ktorú som potreboval. Hľadal som ho usilovne a často.
V júni 1999 som čítal 1. list Jánov. Obsahoval mnoho veršov, ktoré hovorili o veľkej Božej láske k nám. Ako obyčajne, vždy keď som čítal o Božej láske, bol som deprimovaný… a vyhŕkol som: „Bože, prečo som vždy deprimovaný, keď čítam o tvojej milosti?“
Ihneď mi povedal svojím tichým hlasom tri slová, ktoré zaťali do živého: „Pretože tomu neveríš.“ Bol som šokovaný, keď so to počul, ale bola to pravda. Boh mi hovoril po celý život „Milujem ťa,“ ale ja som mu neveril. Pripomenul mi, ako pred rokmi vyriekol slová „Pánov milovaný,“ ale ja som ich odfúkol, lebo som si myslel, že to nemohol myslieť o mne. Boha som vnímal ako nahnevaného, chladného a vzdialeného. Odmietol som jeho lásku a zvolil som si radšej zmyselnosť, i keď mi ponúkal svoju milosť. 36 rokov som ho bil po tvári a nazýval luhárom napriek tomu, že som chodil do cirkvi, spieval chvály, modlil sa a veľa čítal z Biblie.
Pravda, že Boh ma miluje napriek všetkému, čo som urobil, silne sa dotkla môjho srdca a vyrazila zapečatenú záklopku. Duch Svätý zaplavil moje srdce láskou, radosťou a pokojom. Konečne som dostal život, ktorý som hľadal po celé tie roky v žiadostivosti. Bol to už iný život.
Odvtedy mám radosť, keď môžem ľuďom poukázať na jeho „nespútanú lásku“, ako ju nazval Brennan Manning. Neponúkam nejaký program pre sexuálne závislých, ani „10 krokov k slobode“. Samozrejme, sú isté princípy, ktoré musíme v boji rešpektovať, ale metódy sú odlišné od cieľa, ktorým je naplnenie jeho láskou a životom. Všetci sme jedineční a Boh pracuje s každým z nás iným spôsobom. Mojím poslaním je poukázať ľuďom na živého Boha a jeho lásku, ktorá vyslobodzuje zajatých. Ak túžime po Bohu, dostaneme sexuálnu čistotu, ale ak je naším cieľom sexuálna čistota, zostaneme nenaplnení, pretože program nemá moc dať nám sexuálnu čistotu, a my nemáme dosť silnú vôľu na to, aby sme prekonali svoje telo.
Keď som videl štatistiku, že asi polovica mužov v cirkvi má problém s pornografiou, vedel som, že v tejto oblasti je veľmi potrebné pomôcť. Na jeseň v roku 2000 ma Pán viedol, aby som v Colorado Springs začal prvú skupinu Strength in Numbers (Sila v množstve). Poslal ma do väznice a na iné miesta, aby som hovoril o sexuálnej závislosti a tešil som sa zo služby písania. Nedávno ma Pán priviedol k Jaysonovi Gravesovi a Robovi McIntirovi a teraz sa podieľam na rádiovom vysielaní Blazing Grace (Planúca milosť), zameranom na závislosť od sexu.
Mnohí ľudia v cirkvi si neuvedomujú, ako je medzi nimi rozšírená závislosť od sexu a pornografie, a preto časť našej práce zahrňuje aj oboznamovanie cirkví so štatistikou a pomoc pri zakladaní vlastných skupín. Ľahostajnosť a ticho sú najlepšími zbraňami satana v tejto vojne, takže máme smelo ísť a hovoriť všetkým pravdu, priniesť odpovede a poukázať týmto ľuďom na Krista. Ak zaujmeme v tejto situácii pštrosiu politiku, mnoho rodín stratíme; v stávke je veľa.
Služba Blazing Grace ministry sa netýka iba heterosexuálov; ich manželky tiež potrebujú milosť, nádej a uzdravenie. Je aj mnoho žien, ktoré zápasia so závislosťou; nie je to iba problém mužov. Mojou túžbou je vidieť Kristovo telo očistené, posilnené a naplnené Božou planúcou milosťou, aby sme mohli byť soľou a svetlom, k čomu nás Boh povolal.
