Naša kultúra hovorí, že pornografia, promiskuita a cudzoložstvo sú neškodnou zábavou.

Niektorí psychológovia vravia, že žiadostivosť je zdravá.

Mnohí užívatelia pornografie si myslia, že tým nikomu neubližujú, pretože „som to iba ja a obrázky“.

Manželia a otcovia si myslia, že nedemoralizujú svoje manželky a deti, pretože „manželka a deti nevidia, čo robím“.

Slobodní si myslia, že neubližujú nikomu, pretože „nežijú v manželstve“.

Ale závislosť od sexu má devastujúce účinky na človeka, ktorý zápasí so žiadostivosťou, a na tých, ktorí žijú okolo neho. Závislý od sexu si neuvedomuje, že:

Žiadostivosť je jeho pánom.

Kresťan, ktorý je závislý od sexu, nazýva Ježiša svojím „Pánom“, ale potom ho zapiera ako Peter a obracia sa k bohyni žiadostivosti. Hriech zaujme v jeho srdci pevné miesto, zatiaľ čo sa pokúša mať oboje, Boha lásky i „potešenie“ zo žiadostivosti. Ale „Bohu sa nebude nikto posmievať“ a „čím je človek premožený, to ho zotročuje.“ Ako závislý od kokaínu aj závislý od sexu je ovládaný nutkaním, aby urobil to, čo nenávidí robiť.

Je osamelý a prázdny.

Hanba závislého od sexu za svoju sexuálnu aktivitu a strach, že to vyjde na svetlo a bude odmietnutý, sú silnými motivačnými prostriedkami, ktoré ho udržujú v izolácii. Uzatvára sa, pričom si neuvedomuje, že vo svojom vnútri vytvára „vákuum prázdnoty“. Toto „vákuum prázdnoty“ je pre neho neznesiteľné, a tak ho „napráva“ praktizovaním sexu. Produkuje to však iba viac hanby, prázdnoty a dostáva sa do začarovaného kruhu.

Vnútorný zmätok sa pokúša navonok maskovať. Niektorí sa vrhnú na svoju kariéru a mylne si myslia, že dočasný úspech v práci môže naplniť ich hlboký hlad po láske.

Iní sa pokúšajú konať službu. Nasadia si šťastnú nedeľnú tvár a „usilovne pracujú pre Boha.“ Robia všetko preto, aby ohúrili ľudí, akí sú dobrí kresťania. Ale pomáhanie druhým neutíši ich osamelosť a bolesť v srdci, takže veľmi skoro sa stanú farizejmi.

Niektorí ľudia sa snažia rastúcu prázdnotu zaplniť jedlom, drogami, alkoholom, ľuďmi (vzťahmi) a, samozrejme, zvýšenou sexuálnou aktivitou. Prázdnotu závislého však nič neuspokojí, pretože stále rastie a drží ho v pasci cyklu nešťastia.

Je stále väčším egoistom.

V stave izolácie sa závislý od sexu stáva stredobodom svojho sveta. Je posadnutý sexuálnou aktivitou (alebo snahou zastaviť ju), potrebami, problémami, momentálnymi pocitmi, snahou vyzerať úspešne a tým, čo si o ňom myslia iní. Táto posadnutosť samým sebou buduje jeho ego – a kritické, odsudzujúce srdce. Je slepý k potrebám iných, zvlášť k potrebám manželky a detí.

Manželku zanedbáva, ignoruje a vynaloží veľmi málo snahy na to, aby robil, čo má rada. S deťmi, ktoré potrebujú otcovu lásku, silu a náklonnosť zaobchádza ako s trochu hlučnejším rušením. Je tvrdý a kritický k rodine, ľahko ho nazlostia aj drobné veci. I keď si to neuvedomuje, zápach jeho posadnutia samým sebou bolestivo vnímajú ľudia, ktorých miluje.

Jeho modlitby a čas osobného stíšenia sú krátke, nepravidelné, plytké a zamerané na seba: „Pane, odpusť mi, pomôž mi, daj mi, daj mi, daj mi…“ Orodovanie za iných je ako dodatok k modlitbe a chvály sú povinnosťou. Prestáva sa tešiť z Boha, zabudne ho počúvať a byť ticho.

Jeho charakter upadá.

Websterov slovník nazýva srdce „vitálne centrum, zdroj bytia, emócií a jemnocitu.“ Toto citlivé miesto hlboko v duši človeka, kde sa vytvára jeho sila a charakter, je porušené, zdeformované a zatvrdnuté hanbou, sebeckosťou a izoláciou spôsobenou žiadostivosťou.

Namiesto toho, aby bol odvážnym a bezúhonným človekom, akého ho Boh stvoril a plánoval, stane sa človekom so zbabelým srdcom, človekom bez srdca. Stráca morálnu autoritu a odvahu robiť, čo je správne. Namiesto toho, aby bol bojovníkom, stane sa pasívnym slabochom, ktorý sa skrýva pred výzvami života. Robí finančné a iné kompromisy, o akých predtým ani nesníval.

Jeho pracovná etika trpí, pretože nepracuje najlepšie, ako vie pre zamestnávateľa. Okráda firmu o čas, lebo nepracuje naplno a venuje sa iným aktivitám.

Má prekrútené vnímanie, hodnoty a spôsob rozhodovania.

Aj keď veriaci závislý od sexu hovorí, že jeho prioritami sú „Boh, rodina a potom ostatní“, jeho skutky hovoria, že primárnymi hodnotami pre neho sú „ja sám, hranie a snaha cítiť sa dobre“. Boh a ostatní prídu do úvahy, keď sa mu to hodí alebo keď je to nevyhnutné.

Nevidí, ako svojimi rozhodnutiami ovplyvňuje seba a iných, a nedokáže vidieť ani dlhodobé devastujúce následky svojich rozhodnutí. Jeho prekrútené ambície a vratká, obmedzená perspektíva ho vedú k veľkým chybám pri robení dôležitých rozhodnutí v osobnom i profesionálnom živote.

Je slepý k skutočnosti, že jeho smerovanie je deštruktívne pre neho, rodinu, zamestnávateľa i cirkev. Márni dar svojho krátkeho života a šance ovplyvniť ľudí pozitívnym spôsobom.

Zamestnáva sa riskantným sexuálnym správaním a je ochotný zahodiť všetko za chrbát kvôli niečomu, čo ho nikdy neuspokojí. Neuvedomuje si, že „hriech ohlupuje človeka…“

Ak je slobodný, poškvrňuje svoje budúce manželstvo.

Slobodní ľudia žijú v ilúzii, že raz keď budú mať „morálny sex“, ich závislosť od sexu sa stratí. Nepochopili však, že ich prázdne srdce nemôže byť naplnené alebo uzdravené ďalšou zlomenou osobou a že sobáš nie je odpoveďou na ich problém. Takýto človek si neuvedomuje, že to, čo robí teraz, neskôr zničí jeho manželstvo.

Častejšie je fyzicky chorý.

Stres závislého od sexu zaťažuje imunitný systém a oslabuje ho. Častejšie býva prechladnutý a dostáva infekcie dýchacích ciest, ktoré si vyžadujú stále dlhší čas liečenia.

Dochádza u neho k chemickej nerovnováhe.

Sexuálna závislosť mení štruktúru mozgu a znižuje prirodzené hladiny sérotonínu. Narušuje sa tým nervový systém, hlboký nočný spánok sa splytčí a človek sa často cíti unavený. Začne sa prejavovať klinická depresia, ataky úzkostlivosti a problémy s krvným tlakom. Mnohí závislí od sexu sa naviažu na antidepresíva alebo iné lieky. Je smutné, že na liekoch „sa začnú cítiť trochu lepšie“ a myslia si, že nie sú na tom tak zle, ako v skutočnosti sú, a chorobný stav pokračuje až kým…

Všetka radosť zo života sa vytratí.

Pretože „šťastie“ v živote takéhoto človeka je založené na ilúziách, záľuby a iné záujmy mu prestanú spôsobovať potešenie. Osobný alebo spoločný čas uctievania, ktorý býval zdrojom radosti, teraz u neho zintenzívňuje pocity viny. Nevie, ako má relaxovať, zabaviť sa, ale nechce spomaliť, pretože by musel čeliť tomu, čo je vo vnútri. Život sa stane zotročením. Jeho reakcia? Pracuje ešte viac, aby zaplnil v sebe veľkú dieru.

Hlboko zraňuje manželku a deti.

Pretože manželka nie je vždy súčasťou jeho ilúzií, odmieta ju. Ustavične ju kŕmi posolstvom, že „nie je dosť dobrá“ a uprednostňuje obrázky iných žien. Jeho chladné odmietanie manželky, ktorá mu odovzdala svoj život, spôsobí u nej, že vnútorne umiera. Otcov egocentrizmus a emocionálne opustenie deťom naznačuje, že si ich necení. Výsledkom je otvorená rana odmietnutia, ktorú im uštedrí najdôležitejší človek v ich živote. Pretože otec je slaboch, deti nedostávajú výchovu, ktorú potrebujú k vybudovaniu silného charakteru. Čoskoro pochopia, že to „musia urobiť sami bez otca“. Závislý od sexu nevedomky vytvoril pre svoje deti situáciu pre ten istý hriech, do ktorého padol sám.

Nevyužíva príležitosti k službe.

Všetky jedinečné duchovné dary a schopnosti od Boha sú pochované v odpadovom kontajneri jeho žiadostivosti. Je slepý k ľuďom, ktorí sú blízko neho a možno potrebujú počuť evanjelium alebo sú zrelí preň.

Vznikajú rozdelené rodiny, neplánované tehotenstvá, potraty, finančné problémy, pohlavné choroby, financovanie porno priemyslu, znečistenie cirkvi a morálny rozpad národa.

Odmieta Pána.

Ježiš, miluje človeka závislého od sexu, zomrel za neho a čaká na príležitosť, aby mu mohol pomôcť. Je zarmútený, keď závislý povie: „Chcem porno namiesto teba, Bože.“

Väčšina mužov neberie závislosť od sexu vážne, pretože nevidia, ako hlboko zraňujú seba i iných, i to, že mrhajú vzácny dar života.

Ak zápasíte so závislosťou od sexu, modlím sa, aby ste to brali vážne a robili, čo môžete. Ihneď bežte preč od žiadostivosti so všetkým, čo máte.