Denne som sa zapodieval pornom. Napokon som nad ním stratil úplne kontrolu a nevedel som s ním prestať. Pred vstupom do manželstva v roku 1989 som predpokladal, že sex v manželstve vyrieši môj problém so žiadostivosťou, ale po roku manželstva som mu znova podľahol. Nikto nevedel o mojom tajomstve; najmenej moja mladá manželka, s ktorou som žil dva roky.
V marci roku 1991 som začal pracovať v novom zamestnaní. Rozhodol som sa urobiť trojtýždňovú služobnú cestu autom naprieč USA, aby som navštívil zákazníkov a naštartoval predaj. Plánoval som, že cez víkend budem cestovať z domu v Los Angeles do Missouri, a v pondelok urobím v St. Louis telefonáty ohľadom predaja.
V sobotu ráno som sa zobudil o 5.00 s nervami napnutými do prasknutia. Predstava, že tri týždne za sebou budem čeliť pokušeniam, ktoré budú prichádzať v ohlušujúcom tichu hotelovej izby, mi pripadala ako pohľad z brala, z ktorého som nedovidel na dno priepasti. Moja úzkosť bola taká intenzívna, že namiesto raňajok som sa vrútil do kúpeľne. Michelle bežala v obavách za mnou, ale nedokázal som jej povedať, čo sa vo mne deje. „Bude to v poriadku; asi mi nesadlo nejaké jedlo,“ zamumlal som.
Večer som dorazil do Blue Springs v Missouri. Precestoval som vyše 2 250 kilometrov. Bol som vyčerpaný a krátko po tom, ako som sa zaregistroval, šiel som spať. „Prvú noc som prežil bez pádu,“ pomyslel som si. „Možno táto cesta nedopadne až tak zle.“
Ráno, počas 390 kilometrovej cesty do St. Louis, zaútočila na moje emócie bolesť osamelosti. Rozmýšľal som, aký osamelý budem ďaleko od domova, takmer celý deň v hotelovej izbe, bez žiadnej práce… Vtedy v mojej mysli zatrepotali sexuálne predstavy ako motýlie krídla – a ja som sa pustil za jednou z nich. Vo chvíli, keď som sa v hoteli registroval, bol som rozhodnutý, že si kúpim nejaké porno.
Ten týždeň som strávil v St. Louis, Chicagu a Detroite s tým istým, opakujúcim sa scenárom: celú noc som strávil pri porne, na pár hodín som zaspal, ráno som sa zobudil s pocitom hanby a ďalší deň som fungoval vo svete biznisu. Keď som v piatok pricestoval do Daytonu v Ohiu, obrázky mi už nestačili. Žiadostivosť necháva vždy muža či ženu trochu prázdnejších a hladnejších, ako boli predtým. Svoju dušu som vyprázdnil natoľko, že sa mi žiadalo väčšie sústo.
Po večeri som zavolal Michelle. Bola milá, starostlivá a láskavá ako obyčajne. Keď ukončila rozhovor so slovami, že ma miluje, ihla istoty pichla do môjho skameneného srdca… a natiahol som sa za telefónnym zoznamom.
Našiel som reklamu firmy, ktorá ponúkala „služby“, o ktoré som sa zaujímal. Zavolal som tam, aby mi poslali na izbu ženu. Sľúbili, že príde o niekoľko minút. Pozrel som sa na svoju obrúčku. Nemohol som mať sexuálny styk s inou ženou a myslieť pri tom na manželku. Stiahol som si ju dole.
Zaplatil som 150 dolárov a o hodinu neskôr som spáchal cudzoložstvo so ženou, ktorá mi predala za peniaze svoje telo. Čosi však nebolo v poriadku – nemal som z toho radosť. Chcel som, aby sa to skočilo tak rýchlo, ako to začalo. Vnútri som cítil plač, akoby niečo zomrelo.
Prv než som sa oženil, spával som s prostitútkami. Pohľad do ich očí často odzrkadľoval to, čo som robil sebe – a im. Muž alebo žena, ktorí sa vydajú sexuálnemu hriechu, majú vo svojom svedomí vypálené znamenie a vnútorne odumrú. Keď som sa pozrel do prázdnych očí prostitútky, videl som, že v nich chýba život.
Varujte sa smilstva! Každý (iný) hriech, ktorého sa človek dopustí, je mimo tela; ale kto smilní, hreší proti vlastnému telu (1. Korinťanom 6,18).
Po jej odchode som mal hrozný pocit špiny zvnútra i zvonku. Nezmyla ho zo mňa ani rýchla sprcha. Dal som si na prst znova obrúčku a myslel som na Michell, ktorá doma netušila, čo urobil jej veriaci manžel závislý od sexu. Spomenul som si na slová, ktoré mi povedala v závere telefonického rozhovoru a začal som vzlykať. Ako to mohlo zájsť tak ďaleko? Nikdy by som si nemyslel, že ja, človek, ktorého každý považoval za „dobrého veriaceho muža,“ sa už po dvoch rokoch manželstva dopustím cudzoložstva s prostitútkou.
Na druhé ráno som čo najrýchlejšie opustil hotelovú izbu. Nemohol som to tam vystáť. Spomienky na to, čo som urobil, ma prenasledovali ako démonická mora. Dúfal som, že sa to stratí ako zlý sen. Už som nemal hlad po žiadostivosti. Sexuálne predstavy zmizli. Bol som z toho chorý.
Cez deň som sa stretol so zákazníkom a nasledujúce ráno som cestoval do Kitcheneru v Kanade. Vedel som, že Michelle musím povedať o porušení manželskej zmluvy, ale desilo ma, ako bude reagovať. Potreboval som radu. Dúfal som, že mi povedia, aby som jej o tom nepovedal. Zavolal som teda priateľovi. John bol päťdesiatnik a s manželkou sa zotavili z jeho viacnásobne spáchaného cudzoložstva. Keď som sa ho spýtal, či mám o tom povedať Michelle, moja nádej sa rozplynula: „Musíš jej to povedať, ináč vo vašom manželstve nikdy nebude dôvera. Žena, s ktorou si scudzoložil, bude stále stáť medzi tebou a tvojou manželkou.“
Keď som sa ho spýtal, ako dlho trvalo jeho manželke uzdravenie zo zrady, Johnova odpoveď bola krátka a jasná. „Roky.“
Sánka mi poklesla. „Roky???“ Spýtal som sa neveriacky. „Roky??? Myslel som, že mi povieš niekoľko týždňov, snáď mesiacov… ale… roky??!!“
„Áno, roky,“ povedal John pevne. „Staré manželstvo, ktoré si mal, zomrelo. Teraz si musíš vybudovať nové. Bude ťa to stáť veľa času a námahy; musíš ju premôcť svojou láskavosťou a opäť si ju získať.“
V živote sú okamihy, na ktoré nikdy nezabudneme, ich účinok je taký silný, že sa nám hlboko vryjú do pamäti. Telefonát z Kanady, v ktorom som povedal manželke, že som ju zradil, bol jedným z nich. Keď som vysvetlil, ako som scudzoložil s pornom a potom s prostitútkou, Michelle začala plakať. Počas rozprávania bolo jej vzlykanie stále intenzívnejšie a bolestnejšie. „Och Mike, Mike, Mike…“ opakovala… pripadalo mi to, akoby som počúval jej zistenie, že som ju bodol dýkou od chrbta.
Na našich svadobných servítkach bol nápis: „Dnes som sa vydala za svojho najlepšieho priateľa.“ Pre mnohé ženy sú šok a hrôza z odhalenia nemožnej pravdy, že ich zradil priateľ, oveľa traumatickejšie než to, čo urobil.
Keď som počul, ako Michelle zareagovala, uvedomil som si, že skaza, ktorú som na naše manželstvo uvalil, je oveľa vážnejšia, než som predpokladal. Mnohí muži sú slepí k tomu, čo robia svojim manželkám, až keď je neskoro. Niektorým to nedôjde ani o mnoho mesiacov neskôr. Bežne počuť, ako sa po pár mesiacoch pýtajú: „Kedy sa už z toho dostane?“
Podľa Richterovej stupnice sú zemetrasenia od 1,0-5,9 definované ako „mikro až stredné“. Stredné zemetrasenie môže spôsobiť škody budovám so slabou konštrukciou na malom území… a malú škodu na budovách s pevnou konštrukciou.“ K mikro až stredným zemetraseniam dochádza súhrnne vyše 60 000-krát každý rok.
Zemetrasenia od 6,0-6,9 sú označené ako „silné“ a dochádza k nim 120-krát za rok. Navrchu stupnice je zemetrasenie 9,0-9,9, známe ako „masívne“ a dôjde k nemu raz za 20 rokov. Odhaduje sa, že mimoriadne silné zemetrasenie má 32.109 ton výbušnej sily. Žiadna budova blízo epicentra s takouto výbušnou silou nezostane stáť. Všetko je zrovnané zo zemou a musí sa od základu vystaviť.
Každé manželstvo prechádza „mikro“ alebo „strednými“ zemetraseniami, ktoré možno ľahko prežiť, ale cudzoložstvo je výbuch so silou 32.109 ton, ktorý zničí všetko. Vzťah je zrovnaný až po základ, zmietnutá je všetka dôvera, láska a radosť, ktoré manželia roky starostlivo budovali.
Predtým ako som Michelle povedal o svojom cudzoložstve, bola zanietená naším vzťahom. Rada sa so mnou rozprávala; tešili sme sa z blízkosti, akú som so žiadnou osobou predtým neprežíval. Slobodne sme sa spolu smiali, hovorili o svojich koníčkoch, strachu a snoch.
Všetko sa však za jednu noc zmenilo. To, čo bývalo naše manželstvo, bolo neodvolateľne stratené. Teraz v nej moja samotná prítomnosť vzbudzovala plač. Smiech sa stratil, naše manželstvo bolo zúfalým bojom o prežitie. Namiesto otvorených dverí pre dôveru, boli vybudované ochranné bariéry proti ďalšiemu nivočeniu.
Progres bol zúfalo pomalý. Boli dni, keď sa mi zdalo, že uzdravenie je nemožné. Nemohol som Michelle „pomôcť“, pretože som bol zdrojom jej bolesti. Dokonca aj ospravedlňovanie vyvolávalo u nej plač a výbuchy hnevu.
Mimochodom, masturbovanie pri porne je tiež cudzoložstvom; rovnako aj uctievanie, milovanie, žiadostivosť po inej žene a užívanie sexu so samým sebou pre zintenzívnenie skúsenosti. Počul som príbehy o tom, ako manželky našli mužov v akcii pri pornografii. Proces zotavovania v týchto manželstvách trval tak dlho, ako keby ich manželky pristihli s inou ženou. (Skutočnosť pri pornografii je taká, že emocionálne a duchovne majú sexuálny styk s inou ženou, zatiaľ čo fyzicky majú sex sami so sebou.)
Ak je fyzický akt cudzoložstva masívnym zemetrasením, zahrávanie sa s pornom je na stupnici 7,0 a viac, teda „veľkým zemetrasením“ s deštruktívnou silou 50.106 ton. I keď výbuch o sile 50.106 ton nie je taký silný ako 32.109 ton, k veľkým zemetraseniam dochádza 18-krát za rok. Pretože pornografia vytvára silnú závislosť a trvá dlhý čas, kým ju človek prekoná, trvalá trauma v manželstve spôsobená sériou výbuchov o sile 50.106 ton môže byť taká devastujúca ako trauma spôsobená masívnym výbuchom alebo fyzickým cudzoložstvom.
Zrada: Odovzdanie do rúk nepriateľa porušením dôvery alebo lojálnosti; byť falošným alebo nelojálnym, zavádzať, oklamať.
American Heritage Dicionary
Len najbližší priateľ má prístup k najhlbším, najtajnejším miestam v srdci, a jedine on môže vstúpiť na toto miesto a – zničiť ho.
Veriaci závislí od sexu zrádzajú aj niekoho iného:
Ešte hovoril, a hľa, (prichádzal) zástup, a jeden z dvanástich, menom Judáš, išiel vopred a blížil sa k Ježišovi, aby Ho pobozkal. Ježiš mu riekol: Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka? (Lukáš 22,47-48)
Tak ako Judáš, v jednom okamihu som Ježiša pobozkal a v druhom som ho zradil. Počas uctievania v nedeľu ráno som vyznával, že ho milujem, a od pondelka do soboty som zlyhával s pekelnou bohyňou žiadostivosti. Každé sýtenie sa pornografiou a akt cudzoložstva bol zradou na mojom vzťahu s Pánom.
Ako ho ovplyvňuje naše cudzoložstvo?
Všimli ste si, ako často Boh opisuje neveru izraelského národa ako cudzoložstvo? Niekedy to znie nahnevane:
A keď sa opýtaš v duchu: Prečo ma toto postihlo? Pre tvoje mnohé viny odhalili ti podolky, spôsobili ti násilie. Či môže černoch zmeniť svoju kožu a leopard svoje škvrny? Či by ste aj vy mohli dobre robiť, keď ste sa naučili zle robiť? Sťa lietajúcu plevu rozptýlim ich vetrom od púšte. Toto je tvoj lós, tvoj údel, ktorý som ti vymeral – znie výrok Hospodinov, lebo si zabudol na mňa a na klam si sa spoliehal. Ja sám ti vyhrniem podolky na tvár, nech je zjavná tvoja potupa, tvoje cudzoložstvá a tvoje chlipné erdžanie, tvoje hanebné smilstvo. Na pahorkoch, na poli videl som tvoje ohavnosti. Beda ti, Jeruzalem, že sa nechceš očistiť! Dokedy to ešte tak bude? (Jeremiáš 13,22-27)
Božia odpoveď nie ďaleko od toho, ako reagovala Michelle na moju zradu; bola nahnevaná, celé mesiace zatrpknutá a hlboko zranená. Vidieť Boha ako nahnevaného nie je ťažké, ale môžeme ho aj zraniť?
Tí, ktorí z vás uniknú, rozpomenú sa na mňa medzi národmi, kam boli odvedení do zajatia; zlomím ich smilné srdce, ktoré odstúpilo odo mňa, aj ich oči, ktoré chlipne hľadeli za svojimi modlami; zošklivia sa sami sebe pre zlé veci, pre všetky svoje ohavnosti (Ezechiel 6,9).
Boh nám odkrýva svoje srdce a ponúka nám to najlepšie – jeho milosť, lásku a život skrze Ježišovu smrť na kríži. Keby sa o nás tak veľmi nestaral, nebol by taký nahnevaný – a zranený – keď ho zrádzame.
Ale miluje nás a chce, aby sme sa vrátili späť.
Našťastie slúžime Bohu, ktorý uzdravuje zlomené srdcia. Proces budovania začína rovnako s Pánom, ako aj s našimi manželkami, a to čestným vyznaním našej zrady a cudzoložstva.
Dávid napísal o požehnaní, ktoré vzišlo z takého doznania:
Blahoslavený, komu je priestupok odpustený a hriech prikrytý. Blahoslavený človek, ktorému Hospodin nepočíta vinu a v jeho duchu niet podvodu. Kým som mlčal, chradli moje kosti a celý deň som nariekal. Veď dňom i nocou doliehala na mňa tvoja ruka. Moja životná sila vysychala ako v letnej páľave. Vyznal som ti svoj hriech a nezatajil svoju vinu. Povedal som: Vyznám Hospodinovi svoje priestupky. Ty si potom odpustil vinu môjho hriechu. Nech sa preto k tebe modlí každý nábožný, kým ťa možno nájsť, aby ho veľké záplavy nedosiahli (Žalm 32,1-6, SEP).
Napriek tomu, ako som ho zranil, daroval mi svoju milosť a odpustenie, keď som mu vyznal svoj hriech. Jeho odpustenie a láska ma stále ohromuje; nie je žiaden sexuálny hriech, ktorý by neprikryla Kristova krv.
O tom, ako vyzerá uzdravenie manželstva a manželkinho srdca, písal som v inej stati, tak to nebudem tu znova opakovať.
Chcem povedať, že najvzácnejší okamih môjho života bol, keď mi Michelle odpustila moju zradu voči nej. Muž, ktorý spáchal to, čo môže byť v manželstve neospravedlniteľným hriechom, prijal takú milosť zdarma.
V roku 2006, pätnásť rokov po tom dni v roku 1991, keď som zavolal Michelle a vyznal jej svoje cudzoložstvo, spýtal som sa jej, či mi už odpustila. V ostatných rokoch sme prechádzali manželským poradenstvom a pracovali sme na bolesti a hneve, ale nespomínam si, žeby mi niekedy povedala slová, „Odpúšťam ti.“ Ako odpoveď mi napísala list, ktorý mi v jednu noc nahlas prečítala.
Mike,
keď si mi zavolal a povedal, čo si urobil, bolo to pre mňa ťažkým bremenom, ktorého som sa nemohla zbaviť; akoby som mala olovo v žalúdku. Mala som pocit, že musím zvracať. Opakovala som tvoje meno, lebo keď som to robila, zdalo sa mi, že to nie je pravda. Viac to bol však pocit ľútosti. Prečo? Prečo? Prečo?
Vzal si niečo, čo patrilo nám, a dal si to špinavej cundre. Jednoducho si to dal – akoby to nebolo niečo, na čo si sa mohol aspoň spýtať, či mi na tom záleží. Bolo to niečo, čo sa nerozdáva alebo nepožičiava. Bolo to naše a iba naše.
Ty si to znehodnotil. Nahradil. Zbavil jedinečnosti.
Vzal si mi môjho rytiera. Donútil si ma dospieť spôsobom, ktorým som nechcela, lebo som nebola pripravená na drsnú realitu života. Mala som nevinnosť, ale bola zničená.
Viem, že dnes nie si ten istý človek. Ani ja už nie som tou istou, veľmi si ma zranil, Mike. Na tú ranu som nebola pripravená.
Nespomínam si, či som ti niekedy povedala, že ti odpúšťam. Pravdepodobne som na to vôbec nebola pripravená, lebo som ti nevyjadrila, čo si mi urobil. Naozaj ti odpúšťam, Mike.
S láskou
Michelle
John mal pravdu. Zotavenie z cudzoložstva trvá roky.
Dobrou správou však je, že Pán buduje a obnovuje rozvrátené manželstvá.
Odkazy:
