Vždy chytí do pasce
• Izoluje, chytí do pasce a ničí.
• Takmer vždy pôsobí prostredníctvom príjemných pocitov (alkohol, sex, potešenie z výhry, uspokojenie jedlom atď.)
• Zvyčajne pôsobí pomaly – človek najprv zakúša potešenie, po ktorom túži. Ako závislosť postupuje, vyžaduje si stále viac námahy a poskytuje menej zábavy. Ak človek prekročí neviditeľnú čiaru plnej závislosti, stratí právo rozhodovať sa; stále viac robí to, čo mu diktuje závislosť.
• Keď je úplne závislý, potešenie z aktivity sa stratí. Stane sa otroctvom, opakovaním aktu závislosti, ktorý sa musí stále vykonávať. Potešenie nahradí intenzívna emocionálna bolesť, ktorú vždy sprevádzajú devastujúce fyzické, emocionálne a negatívne duchovné pocity.
Vždy izoluje a odsudzuje
• Ako aktivita pokračuje, závislosť v človekovi rastie. Často začne prejavovať rastúce protispoločenské a sebadeštruktívne správanie. Začína praktizovať nové aktivity: kradnutie, klamanie alebo mimomanželské aféry, sexuálne styky na jednu noc, bitky a problémy s autoritami (takmer vždy majú problematický postoj k “vyšším autoritám” – polícii, inštitúciám atď.).
• Spôsobuje intenzívny pocit hanby, viny a nízkej sebaúcty.
• Závislosť vie, že ak má zničiť človeka, najprv ho musí izolovať. Človekovi nahovára, že “nie je dosť dobrý,” presviedča ho, že nie je možné milovať ho alebo pochopiť ho a vytvára intenzívny pocit viny a hanby za rastúci počet “hriešnych” činov. Keď sa stane cyklus návykový, nastupuje zúfalstvo a človek sa dostáva do fázy, “To nemá cenu, nemôžem to zastaviť, tak načo sa pokúšať.” Štádium zotročenia je veľmi blízko.
• V procese pomalej deštrukcie sú povážlivo zničené, alebo úplne zničené dva vzťahy:
● s Bohom
● s rodinou, priateľmi a kolegami.
• Pomaly každý a všetko je odhodené stranou a stojí medzi osobou a jej závislosťou. Z tohto dôvodu je závislosť často menovaná “veľký odstraňovač”.
Vždy zväzuje
• Bezradnosť niekedy nazývaná “bezmocnosť” rastie, až kým obeť úplne nestratí svoju vôľu pri konaní deštrukčného činu – teda svoju vôľu úplne podrobí činu. Preto je závislosť nakoniec pre ľudí doslova otroctvom, pôsobí veľmi deštruktívne. Sám človek sa z tohto výsledného otroctva nedokáže oslobodiť. Úplné “ovládnutie” v konečnej fáze závislosti je veľmi silné. Zo začiatku tomu nedokáže uveriť ani sám postihnutý. Závislí sa cítia ako uväznení, chytení, v okovách a obyčajne sú úplne šokovaní z toho, že nedokážu zastaviť svoje deštruktívne konanie.
Vždy ničí
• Keď sa otroctvo dostane do záverečnej fázy, závislosť si vyžaduje, aby človek robil stále viac deštruktívnych činov. Či je to pitie, užívanie drog, rôzne formy sexu, deštrukcia a dole smerujúca špirála mentálnej, fyzickej a duchovnej skazy teraz pokračuje ničivým tempom. Túto fázu by sme mohli nazvať “posledným nádychom”, pretože bez intervencie nie je pre záchranu tohto človeka žiadna nádej. Smrteľné ochorenie je teraz pevne zakorenené a “rakovina závislosti” ho bude požierať, až kým ho úplne nezničí (fyzicky, mentálne a/alebo emocionálne – duchovne je v tomto čase už mŕtvy).
Vždy si vyžaduje duchovný zásah
• Pretože som pracoval s mnohými závislými (aj so sebou) vyše 26 rokov a taktiež aj s ľuďmi závislými od dvoch alebo viacerých závislostí, môžem bez zábran povedať, že nikdy som nevidel zotaviť sa človeka z deštruktívnej špirály závislosti vlastnou silou, ale iba s pomocou iného človeka (lekára, psychiatra a iných poradcov).
Znova a znova však môžem svedčiť aj o tom, že keď ľudia bez akýchkoľvek výhrad hľadajú Boha, puto závislosti je zlomené a nastane 100-percentné zotavenie do užitočného a zmysluplného života. Videl som ľudí, ako upadli späť do závislosti (a dokonca zomreli), ale nikdy som nevidel, žeby sa to sa to stalo niektorému z tých, ktorí praktizovali a rozvíjali duchovný život, zahrňujúci denné podriaďovanie sa Bohu a chodenie po jeho cestách, ako to najlepšie v danej chvíli chápali. Často však vidím, že ľudia, ktorí prijmú svetlo pravdy, ale nie sú ochotní chodiť po Božích cestách, upadnú do druhej závislosti. Napríklad, zotavení závislí od drog alebo alkoholici sú niekedy chytení do pasce pornografie a sexuálnej závislosti (aj do iných závislostí), pretože nepochopili, že zaoberanie sa inými deštruktívnymi aktivitami je porušovaním duchovných princípov.
Boh JE naozaj dobrý a dá nám čas, aby sme vyšli zo VŠETKÉHO, čo nás ničí, bez ohľadu na to, čo to je, ale očakáva od nás, aby sme z toho vyšli, keď nám dáva svetlo. Ak to neurobíme, znova sa obrátime chrbtom k svetlu a smerujeme do tmy, ktorá nás privedie do podobného nešťastia a smrti nášho ducha, duše i tela.
Poznám iba jedinú cestu von: hľadanie Boha, tak ako ho chápete. Hľadajte a nájdete ho. Prajem vám jeho požehnanie a lásku.
